Transsexualita a transsexuál

Posledná aktuálizácia prebehla 29. októbra 2024 by silviab

Možno ste sa nikdy nezamýšľali nad vaším pohlavím. Vaše správanie, vzhľad, obliekanie alebo aj  pohlavné orgány sa „zhodujú“ s tým, aký máte zo seba pocit a ako sa k vám správa každý okolo vás. Možno vás nikdy nenapadlo ako sa cíti človek, ktorý sa „nezhoduje“ s tým aký ma zo seba pocit. Myšlienky a pocity ľudí o ich pohlaví môžu byť zložité a ťažké. No v dnešnej dobe nie je ťažké si sadnúť za počítač, napísať do googlu pár slov a hneď sa dozvedieť všetko čo vás zaujíma. V článku vám priblížime aspoň trochu aký život má transsexuál.

Aký je rozdiel medzi transsexuálom a transrodovým človekom?

Transrodový človek alebo niekedy nazývaný z angličtiny aj transgender môže znamenať pre rôznych ľudí rôzne veci. Transrodoví ľudia používajú množstvo označení na opísanie svojho pohlavia.

Transrodoví ľudia sa môžu identifikovať ako žena, muž, kombinácia oboch alebo niečo iné. Niekto sa môže identifikovať ako transrodový muž, transrodová žena alebo transrodová nebinárna osoba. Za nebinárnu osobu je možné považovať človeka, ktorého pohlavie nie je možné výlučne zaradiť do kategórie muž alebo žena.

Transsexuál je už zastrešujúci výraz, ktorý označuje tých ľudí, ktoré majú pohlavie odlišné od pohlavia určeného pri narodení. Mužské, ženské alebo intersexuálne. „Transsexuál“ je konkrétnejší termín, ktorý môže byť sporný a nemal by sa používať, pokiaľ niekto výslovne nepožiada, aby bolo na neho odkazované týmto spôsobom.

Jednoduchšie povedané, transsexuálni ľudia sú tí, ktorí už prešli fyzickou premenou z mužského pohlavia na ženské alebo naopak. Môžu užívať hormóny na potlačenie charakteristík biologického rodu na podporu vlastností požadovaného rodu. Týmto spôsobom je transsexuál schopný do istej miery kontrolovať vlastnosti ako je ochlpenie na tvári alebo vývoj prsníkov. Taktiež sa môžu rozhodnúť podstúpiť chirurgický zákrok, pri ktorom, ak je to možné, sa odstránia anatomické znaky biologického rodu.

História

V roku 1885 bol vo Veľkej Británii prijatý trestný zákon, ktorý zakazoval všetko homosexuálne správanie. Podobné zákony boli v tomto období zavedené v celej Európe. Keď sa homosexualita stala nezákonnou, mohli byť podozriví z tejto sexuality – napríklad Oscar Wilde – vystavení väzeniu a ťažkej práci až na dva roky.

Jedným z prvých verejných procesov s transvestitickým správaním boli Ernest (Stella) Boulton a Fred (Fanny) Park, ktorí boli uväznení v roku 1870 za neprístojné správanie. A práve preto poznáme v dnešnej dobe jednu z najväčších organizácií transvestitov v USA, spoločnosť Boulton and Park Society.

Výsledkom týchto zákonov bolo, že ľudia, ktorí boli trans, vyhľadali lekárov, ktorí by ich mohli vyliečiť, a vyvinul sa úplne nový odbor v medicíne: sexuológia.

Vďaka práci raných sexuológov, ako sú Krafft-Ebbing a Hirschfield, sa transsexualita stala uznávaným fenoménom dostupným na štúdium, diskusiu a liečbu. Počas 20. a 30. rokov bolo poskytovanie zdravotníckych služieb veľmi obmedzené, napriek tomu sa transsexuálnym ľuďom podarilo nájsť lekárov, ktorí by im pomohli. Na neslávne známej Hirschfieldovej klinike uskutočnil Dr. Felix Abraham prvé operácie na zmenu pohlavia.

Moderná transsexualita

Najznámejšou transsexuálnou osobnosťou 20. storočia bola Christine Jorgensen, ktorá musela cestovať až do Dánska aby podstúpila operáciu.

Jej veľmi verejný život po prechode a chirurgickom zákroku v roku 1952 bol celé desaťročia vzorom pre ďalších transsexuálov. Bola neúnavnou lektorkou na tému transsexuality a prosila o pochopenie verejnosti, že transsexuáli sú až príliš často videní čudáci alebo zvrhlíci. Postoj, šarm a vtip pani Jorgensenovej si získali srdcia miliónov.

Takmer okamžite začal Jorgensenov psychiater v Dánsku, Dr. Hamburger, dostávať listy a v roku 1953 publikoval prácu „Túžba po zmene pohlavia“. Zrazu si zdravotníci uvedomili, že nejde o výnimočné prípady: bolo veľa ľudí, ktorí boli nešťastní, pretože ich rodová rola nezodpovedala ich telu.

Endokrinológ Harry Benjamin (ktorý absolvoval školenie na Hirschfieldovej klinike) zahájil klinickú prax, najskôr v New Yorku a neskôr v San Franciscu. Vyškolil novú generáciu psychiatrov a psychoterapeutov v liečbe transsexuálnych ľudí. Keď Benjamin v roku 1966 vydal prvú významnú učebnicu na túto tému, Transsexuálny fenomén, zmena pohlavia bola stále predmetom rozsiahlej sociálnej stigmy, a to verejne i v lekárskom svete.

O 40 rokov neskôr niečo z tejto stigmy stále zostáva, ale všeobecne sa uznáva, že jedinou úspešnou liečbou transsexuálnych ľudí je hormonálna terapia a chirurgické zmeny. Rozhodnutie odvolacieho súdu z roku 1999 vo Veľkej Británii tento názor potvrdilo a oblasť medicíny si postupne získava vážnosť.

Transsexuálni ľudia sa tiež stali oveľa viditeľnejšími. Jan (James) Morris, cestovateľský spisovateľ, bol reportérom Times na expedícii z roku 1953, ktorá dobyla Everest; Billy (Dorothy) Tipton bol jedným z best jazzových saxofonistov 50. rokov; Wendy (Walter) Carlos je známa svojimi nahrávkami Switched on Bach. A samozrejme, veľa z nás teraz pozná trans kolegu, suseda, člena rodiny alebo priateľa.

 

Akým výzvam čelia trans ľudia?

V dnešnej dobe sa trans ľudia stávajú čoraz viac viditeľnými. No aj napriek tomu musia dennodenne čeliť vážnej diskriminácii, stigme alebo systémovej nerovnosti. Niektoré špecifické problémy, ktorým musia trans ľudia čeliť vám teraz predstavíme.

Diskriminácia

Asi jedným z najčastejších a najvážnejších problémov je práve diskriminácia v práci či v bežnom živote. Práve transsexuáli trpia diskrimináciou v oveľa väčšej miere ako zbytok LGBTQI komunity a to hlavne v práci. „Chcel by som, aby moje vnímané pohlavie nebolo relevantné. Mal by som byť schopný robiť si svoju prácu a aby sa so mnou zaobchádzalo spravodlivo a úctivo bez ohľadu na to, ako sa prezentujem. Len chcem, aby mi bolo dovolené byť samým sebou a nemusel som sa trápiť kvôli iným.“ (trans osoba, 42 rokov, Spojené kráľovstvo).

V Európskej únii, aj keď si prídeme ako solidárna spoločnosť, je dosiahnutie rovnosti pre trans osoby zatiaľ veľmi ťažko dosiahnuteľný cieľ.

Prečo však takéto niečo nie je nahlasované polícii? Najčastejšie odpovede ako „Nič by sa nestalo alebo nezmenilo“ alebo “ Nestojí to za ohlasovanie, stáva sa to stále“ sú celkom zarážajúce.

Ako sú na tom štáty Európskej únie? Až v 12 štátoch, medzi ktoré patrí aj Slovensko, je táto forma diskriminácie vnímaná ako diskriminácia na základe pohlavia. Nie sú však chránení ako skupina alebo celok. V Nemecku a Španielsku to považujú za diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a dokonca vo Švédsku, ktoré je známe ako jedna z najprogresívnejších krajín Európy, majú špecifickú diskrimináciu a to „transsexuálna identita alebo vzhľad“.

Násilie a obťažovanie

Násilím alebo obťažovaním si podľa prieskumov prejde až jeden z dvoch trans ľudí. U lesbičiek, gejov alebo iných skupín je to až dvojnásobné menej.

Ak sa jedná o násilie na verejných priestoroch, väčšinou sú páchateľmi muži spolupracujúci v menších skupinách.

Bezdomovectvo

Nie každý by si mohol dovoliť mať nehnuteľnosť ako Kylie Jenner v Malibu za 3,6 milióna dolárov. No každý by chcel aspoň niečo čo môže nazývať domovom.

Veľa z nich je práve preto nútených presťahovať sa na lacnejšie miesta alebo naspäť ku rodinám. Nepomáhajú im ani útulky, ktoré veľmi často odmietajú ubytovať práve týchto ľudí alebo ich dokonca nútia ostať v útulkoch, ktoré zodpovedajú ich pohlaviu narodenia.

Transformácia

Transformácia alebo prechod je proces, ktorým sa mení spôsob, akým transsexuáli vyzerajú a ako ich ľudia vidia a zaobchádzajú s nimi. Prechod môže znamenať veľa rôznych vecí. Môže zahŕňať lekárske ošetrenie a hormóny, zmenu mena a preferovaných zámen. Ale aj zmenu vzhľadu a obliekania. Je to však dlhý a trvalý proces.

Poznáme dva druhy prechodov a to sociálny a lekársky.

Sociálny prechod

Môže zahŕňať veci ako takzvané „vyjdenie“, čo znamená priznanie sa pred svojimi priateľmi, rodinou alebo spoločnosťou ohľadom svojho pohlavia. S tým náleží aj vhodné používanie zámen ako ona, on, oni, ony, vystupovanie pod iným menom alebo obliekanie a úprava vlasov podľa zodpovedajúcej identity.

Lekársky prechod

• Trans muži a osoby, ktoré nie sú binárne – patrí tu hormonálna terapia na vytvorenie hlbšieho hlasu, ochlpenia na tvári alebo nedostavenie sa menštruácie. Dnešnou špičkovou technológiou sa dá odstrániť poprsie alebo prsné tkanivo. Na pretvorenie mužského údu používame buď phaloplastiku čo je vystavanie penisu pomocou kože z iných časti tela alebo metoidioplastiku čo je chirurgický zákrok, ktorý spôsobí, že klitoris bude pracovať viac ako penis.
• Trans ženy a osoby, ktoré nie sú binárne – je možné zväčšiť prsia alebo odstrániť semenníky. Tvorba vagíny je možná vďaka vaginoplastike, kde sa pokožka penisu obráti.

Choroba alebo nie?

Za duševnú chorobu považujeme psychologický stav, ktorý nám spôsobuje ťažkosti alebo zdravotné postihnutie. Mnoho transsexuálov neberie svoje pohlavie ako znepokojujúce alebo invalidizujúce z čoho vychádza, že transsexualita neznamená duševnú poruchu. Pre týchto jednotlivcov je významným problémom hľadanie dostupných zdrojov, ako sú poradenstvo, hormonálna terapia, lekárske zákroky a sociálna podpora nevyhnutná na slobodné vyjadrenie ich rodovej identity a minimalizáciu diskriminácie.

Mnoho ďalších prekážok môže viesť k strachu, vrátane neprijatia v spoločnosti, priamych alebo nepriamych skúseností s diskrimináciou alebo napadnutia. Tieto skúsenosti môžu viesť k tomu, že mnoho transrodových ľudí bude trpieť úzkosťou, depresiou alebo súvisiacimi poruchami vo vyššej miere ako transrodové osoby.

V roku 2019 sa úradníci medzinárodnej štatistickej klasifikácie chorôb a súvisiacich zdravotných problémov odhlasovali presun výrazu, ktorý sa používal pre transsexuálov – rodová inkongruencia – z kapitoly venovanej duševným poruchám do kapitoly sexuálneho zdravia.

Transfóbia

Čo je to transfóbia? Je to strach, nenávisť alebo nedôvera ľudí, ktorí sú transrodoví alebo o ktorých sa predpokladá, že sú transrodoví. Transfóbia môže mať rôzne formy :

Pýtate sa nás

Čo je transsexualita?

Transsexualita zahŕňa silný a pretrvávajúci pocit, že anatomické pohlavie človeka nezodpovedá jeho vnútornému pocitu samého seba ako mužského, ženského, zmiešaného, neutrálneho alebo niečoho iného (rodová identita). Tento pocit nesúladu spôsobuje značné trápenie alebo veľmi zhoršuje schopnosť fungovať.

Kto je transsexuál?

Transsexuál je človek, ktorý má biologické znaky mužského pohlavia ale cíti sa byť ženou alebo naopak. Transsexuálni ľudia môžu alebo nemusia podstúpiť operáciu a hormonálnu terapiu, aby dosiahli fyzický vzhľad typický pre pohlavie, ktoré identifikujú.

Je bežná a spoločensky akceptovateľná?

V minulosti sa transsexuálni ľudia báli spoločnosti. No v dnešnej dobe sa percento ľudí, ktorí nedokážu akceptovať túto komunitu oveľa znížilo.

Je transsexualita choroba?

Ešte pred rokom sa transsexualita považovala za chorobu, no nakoniec ju WHO označila ako v poriadku a zaradila ju medzi zdravé sexuálne praktiky.

Je možné sa stať opačným pohlavím?

Áno. Existuje už mnoho spôsobov ako sa stať opačným pohlavím. Bude to síce trvať aj niekoľko rokov, ale ak to pomôže človeku vyrovnať sa tak nemá nad čím premýšľať.

Použité zdroje :

• https://sk.wikipedia.org/wiki/Transsexualizmus
• http://www.translide.cz/transsexualita-nie-je-choroba
• https://slovenskypacient.sk/poruchy-pohlavnej-identity-transsexualizmus-transsexualita/
• https://www.bleskove.cz/styl/1968-transexualita-a-jeji-proces
• https://www.7cups.com/qa-lgbtq–17/whats-transexuality-and-whats-the-difference-between-that-and-transgender-6100/
• https://campus.ie/college-life/student-issues/do-you-know-the-difference-between-transexual-transgender-and-transvestite/