Posledná aktuálizácia prebehla 23. septembra 2024 by silviab
Nie je tomu až tak dávno, čo bola homosexualita odsudzovaná celým svetom. Až do 20. storočia sa ľudia báli vyjsť von so svojou sexuálnou orientáciou, lebo by ich čakal trest. No v dnešnej dobe je to celé jednoduchšie. Nik vás nezabije ani vás nikto nezavrie na liečenie (až na pár arabských štátov).
Čo je to vlastne tá homosexualita? Je to príťažlivosť rovnakého pohlavia. Muž priťahuje muža. Žena priťahuje ženu. Homosexualitou však môžeme nazývať aj vzťah muža s trans mužom alebo ženu s trans ženou. Predtým než si povieme o prejavoch, partnerstvách alebo o tom či je alebo nie choroba si trochu zhrňme históriu homosexuálov, ktorá ako vieme pre nich určite nebola jednoduchá.
História
To či homosexualita bola schvaľovaná, tolerovaná, trestaná alebo zakázaná sa líšilo od rôznych dôb a rôznych kultúr. Pre Grécko a Rím nebola homosexualita ničím nezvyčajným, a populárne predovšetkým boli vzťahy medzi dospelými mužmi a dospievajúcimi chlapcami . Na druhú stranu pre židokresťanské alebo moslimské kultúry boli homosexuáli hriešnici a ich vodcovia spravili všetko pre to, aby bolo všetkým jasné, že ich viera zakazuje tieto činy alebo sklony.
Psychológovia v 19. a 20. storočí, z ktorých väčšina klasifikovala homosexualitu ako formu duševného ochorenia, sa vyvinuli rôzne teórie o jej pôvode. Známy psychológ 19.storočia Richard von Krafft-Ebing zaradil homosexualitu do sexuálnych zvráteností, sadomasochizmu ba dokonca ju označil za „vraždu pre túžbu“.
Iní psychológovia sa snažili zistiť aké fyziologické udalosti musia nastať vo vývoji plodu aby bol človek homosexuál. Vtedy bolo pravdepodobné a spoločnosťou uznávané, že veľa homosexuálov bolo výsledkom kombinácie vrodených faktorov a environmentálnych alebo sociálnych vplyvov.
Ako sa blížilo 21.storočie, diskusie o sexualite a sexuálnych praktikách boli čoraz častejšie. Spolu s rastúcim akceptovaním homosexuality začali aj dlhoročné predsudky strácať na dôveryhodnosti. Stereotypy o zženštilých a slabých homosexuálov rovnako ako o mužských a agresívnych lesbičkách sa pomaly vytrácali.
Ako sme už spomínali vyššie, rôzne spoločnosti reagovali na homosexualitu odlišne. Vo väčšine Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky bola homosexualita tabu, samozrejme až na malé výnimky. V západných krajinách boli tie postoje o niečo liberálnejšie.
Jednen z najväčších problémov však stále ostával. Choroba, ktorá sa vyskytovala u homosexuálov v posledných dvoch desaťročiach 20. storočia a neskôr. AIDS. Po celom svete sa AIDS prenášal predovšetkým heterosexuálnym sexom, ale v Spojených štátoch a v niektorých európskych centrách bol rozšírený najmä v mestských komunitách homosexuálov. Výsledkom bolo, že homosexuáli stáli na čele obvinení z prenosu tejto choroby. AIDS si tiež vyžiadal veľkú daň a to hlavne v umeleckých oboroch, kde si koncom 20. storočia nik nekupoval umelecké diela homosexuálov.
Postoje o homosexualite sa menia zo dňa na deň a to hlavne kvôli zvýšenému politickému aktivizmu a snahy homosexuálov považovať ich nie za aberantné osobnosti ale len za osoby líšiace sa svojou sexuálnou orientáciou.
Americká psychiatrická asociácia v roku 1973 odstránila „ego-syntonickú homosexualitu“ (stav človeka uspokojujúceho sa s jeho homosexualitou) zo zoznamu duševných chorôb. Niektoré náboženské skupiny napriek tomu naďalej zdôrazňujú reparačnú terapiu v snahe „ vyliečiť “homosexualitu modlitbou, poradenstvom a úpravou správania. Ich tvrdenia o úspechu sú však kontroverzné.
Homosexualita a genetika
Na internete je teraz nespočetné množstvo informácií, ktoré sa často krát vylučujú. A inak to nie je ani pri otázke či homosexualitu ovplyvňuje genetika. V roku 2016 prebehol výskum na homosexuálnych ľuďoch, ktorý vyvrátil teóriu o nejakom géne, ktorý by spôsoboval sexuálnu orientáciu. Na to v roku 2018 prebehol nezáväzne iný výskum, ktorý zase potvrdil vplyv genetiky na sexuálnu orientáciu. Priblížme si ich trochu.
Neexistuje genetická príčina
Máloktorá stránka ľudskej biológie je taká zložitá ako sexuálna orientácia. Ak by sa našla jasná genetická súvislosť, tak by to naznačovalo, že homosexuálni ľudia sa „rodia týmto spôsobom“ a nevyberajú si tento životný štýl. Niektorí sa obávajú, že takéto zistenie by mohlo byť zneužité, aby sa „vyliečila“ homosexualita.
Výskum a analýza, ktoré prebiehali na takmer pol milióne žien a mužov, zistila, že to s kým sa rozhodneme spať je dané genetikov, avšak neexistujú žiadne genetické prediktory!
Štúdia na túto tému hovorí :
Vedci našli v genóme, čo je zložka našich chromozómov, v ktorom sú umiestnené naše dedičné vlohy, 5 samostatných bodov, ktoré boli bežné práve u tých ľudí, ktoré sa priznali aspoň ku jednému zážitku s rovnakým pohlavím.- Dve z týchto piatich boli blízko génov, ktoré sú spojené s pohlavnými hormónmi.
- Ale spolu týchto 5 hormónov nedokázalo vysvetliť sexuálnu aktivitu medzi ľuďmi v tejto štúdii.
- Keď sa vedci zamerali na celkovú genetickú podobnosť jedincov, ktorí mali skúsenosti s rovnakým pohlavím, genetika tvorila 8 až 25 percent správania.
- Zvyšok bol pravdepodobne dôsledok environmentálnych alebo iných biologických vplyvov.
Takmer všetci účastníci boli z USA alebo Európy a v priemere sa pohybovali okolo 51 rokov. Vedci aj napriek tomu tieto údaje uvítali. „Mnoho ľudí chce pochopiť biológiu homosexuality a veda za týmto ľudským záujmom zaostáva,“ hovorí William Rice. „Bola to tabuizovaná téma a teraz, keď získavame informácie, myslím si, že rozkvitne.“
Táto štúdia však nebola posledným slovom k otázke, čo spôsobuje homosexualitu.
Existuje genetická príčina
V čísle časopisu Science z roku 2019 genetička Andrea Ganna z Broad Institute of MIT a Harvard a jeho kolegovia opísali doteraz najväčší prieskum génov spojených s chovaním osôb rovnakého pohlavia. Analýzou DNA prešlo takmer pol milióna ľudí z USA a Spojeného kráľovstva. Táto štúdia by nezačala , niet Deana Hamera, ktorý v roku 1993 spojil mužskú homosexualitu s časťou chromozómu X. Tento gén identifikovali ako gén SLITRK6, ktorý je aktívny v oblasti mozgu zvanej diencephalon, ktorá sa líši veľkosťou medzi homosexuálnymi alebo heterosexuálnymi ľuďmi.
Prebehli však aj genetické štúdie na myšiach, ktoré odhalili, že :
Existujú ďalšie gény, ktoré by mohli ovplyvňovať sexuálne orientácie.- Gén nazývaný fukózova mutarotáza bol pri výskume v roku 2010 odstránený u samíc myší.
- Začal ich priťahovať ženský zápach a uprednostňovali skôr samice ako samcov.
Ďalšie štúdie preukázali, že narušenie génu nazývaného TRPC2 môže spôsobiť, že samice myší budú pôsobiť ako muži. Ale keďže tých kandidátov na gén spájaný s homosexualitou bolo viac, je veľmi nepravdepodobné, že by existoval len jeden jediný „gay“ gén.
Aj keď neexistuje jediný „gén pre homosexuálov“, existujú drvivé dôkazy o biologickom základe pre sexuálnu orientáciu, ktorý je do mozgu programovaný pred narodením na základe kombinácie genetiky a prenatálnych podmienok.
Teórii, ktorej sa vy rozhodnete veriť je len na vás 😉 !
Homosexuáli ako rodičia
Ak sa jedná o otázku či sú deti, ktoré vychovajú homosexuáli diskriminované narozdiel od detí, ktoré vyrastali so svojimi heterosexuálnymi rodičmi, jeden výskum vedený sociálnymi pracovníkmi ukázal, že heterosexuálny rodičia sú vo výhode. Nejedná sa len o prítomnosť oboch rodičov, skôr tu ide o prítomnosť oboch biologických rodičov. V homosexuálnom páre môže byť len jeden biologickým rodičom, to znamená, že druhý partner už bude nevlastný.
No nájdeme aj rozdielne názory, ako napríklad tvrdenie, že deti s homosexuálnymi rodičmi nijak netrpia a majú rovnaké možnosti na výchovu. Tieto argumenty sa často používajú na súdoch alebo v politike. V roku 2015 prebehlo veľké podpísanie ideológie aj na Slovensku. Tvrdí že ,Z odborného, medicínskeho i psychologického hľadiska je experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa neprípustné“ a že „Premisy a radikálne antropologické závery rodovej ideológie sú vedecky nekorektné, nedomyslené a odtrhnuté od reality.“
Či už je to tak či onak, myslím, že sa zhodneme na potrebe dieťaťa mať rodičov a kvalitnú výchovu. Nech im to poskytne ktorákoľvek strana.
Dúhová vlajka a LGBTQI Pride
Mesiac jún už dlho poznáme ako mesiac hrdosti LGBTQI. Počas tohto mesiaca je obvyklé vidieť dúhovú vlajku, ktorá sa stala ich symbolom. Ako sa však práve táto vlajka stala symbolom pýchy?
História siaha až do roku 1978, kedy umelec Gilbert Baker, homosexuál, navrhol prvú dúhovú vlajku. Neskôr ho Harvey Milk, jeden z prvých otvorene zvolených homosexuálnych predstaviteľov v USA, vyzval ku vytvoreniu symbolu hrdosti pre homosexuálov. Preto sa Baker rozhodol túto vlajku použiť. Baker videl dúhu ako prírodnú vlajku z neba a každá z nich mala svoj vlastný význam (ružová pre sex, červená pre život, oranžová pre liečenie, žltá pre slnečné svetlo, zelená pre prírodu, tyrkysová pre umenie, indigo pre harmóniu a fialová pre ducha).
Baker v rozhovore uviedol: „Našou úlohou ako homosexuálov bolo vyjsť von, zviditeľniť sa, žiť v pravde a dostať sa z lži. Vlajka sa tejto misii skutočne hodila, pretože to je spôsob, ako vyhlásiť svoju viditeľnosť alebo povedať: „To je to, kto som!“
Vlajky boli robené ručne a preto sa 25.júna 1978 Baker a jeho tím rozhodol previesť vlajku na prehliadku Dňa slobody homosexuálov v San Franciscu aby boli prístupné všetkým. Kvôli problémom s výrobou však boli ružové a tyrkysové pruhy odstránené a indigo bolo nahradené základnou modrou, čo malo za následok súčasnú šesťpruhovú vlajku (červená, oranžová, žltá, zelená, modrá a fialová).
Až v roku 1994 bola dúhová vlajka skutočne ustanovená ako symbol hrdosti LGBTQ. V tom roku Baker vyrobil míľovú verziu k 25. výročiu nepokojov v Stonewalle. Dúhová vlajka je teraz medzinárodným symbolom hrdosti LGBTQ a je ju možné vidieť hrdo lietať po celom svete. V roku 2020 prišla však kvôli COVID-19 pandémie o priestor oslavovať a preto mohli byť vlajky vyvesené len von z okna.
Homosexuálne manželstvo
Manželstvo osôb rovnakého pohlavia, sobáš medzi dvoma mužmi alebo medzi dvoma ženami. Vo väčšine krajín sveta sú manželstvá osôb rovnakého pohlavia regulované zákonom, náboženstvom a zvykmi.
Odborníci, predovšetkým profesor a historik z Yale, John Boswell (1947 – 1994), tvrdí, že manželstvá rovnakého pohlavia uznala rímskokatolícka cirkev už v stredovekej Európe, aj keď iní s týmto tvrdením nesúhlasia. Otázka manželstiev osôb rovnakého pohlavia často vyvolala emočné a politické zrážky medzi podporovateľmi a odporcami. Na začiatku 21. storočia niekoľko jurisdikcií na národnej aj nižšej úrovni legalizovalo manželstvá osôb rovnakého pohlavia.
Kultúrne ideály manželstva
Prvé systematické analýzy manželstva vykonal švajčiarsky historický právnik Johann Jakob Bachofen (1861) a americký etnológ Lewis henry Morgan (1871). Až do polovice 20. storočia dokumentovali rozmanitosť manželských a sexuálnych zvykov po celom svete.
Najzvláštnejšie formy zvykov (na 19 storočie) :
- morganatické manželstvo – majetok neprechádza na deti
- výmenné manželstvo – sestra a brat z jednej rodiny sa zosobášia s bratom a sestrou z druhej rodiny
- skupinové manželstvo – založené na polygónii
Kultúry, ktoré akceptovali homosexualitu (a bolo ich dosť) , mali aj nemanželské kategórie, prostredníctvom ktorých bolo možné tieto homosexuálne väzby vyjadrovať. Naopak, iné kultúry v podstate popierali existenciu intimity osôb rovnakého pohlavia,.
Náboženské očakávania manželstva a sexuality
Na výsledky debát o manželstvách rovnakého pohlavia mala na počudovanie najmenší vplyv existencia náboženskej plurality. V Iráne , kde bola silná moslimská teokracia kriminalizovala intimitu dvoch osôb rovnakého pohlavia. Ale napríklad Belgicko a Španielsko legalizovali manželstvá osôb rovnakého pohlavia, napriek oficiálnemu odporu ich prevažujúcej náboženskej inštitúcie, rímskokatolíckej cirkvi.
Väčšina svetových náboženstiev sa niekedy vo svojej histórii stavala proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia z jedného alebo viacerých z nasledujúcich dôvodov:
- homosexuálne akty porušujú prirodzené zákony alebo božské úmysly, a preto sú nemorálne
- pasáže v posvätných textoch odsudzujú homosexuálne akty
- náboženská tradícia uznáva za platné iba manželstvo jedného muža a jednej ženy.
Európa a Slovensko
Uzavrieť manželstvo je pre homosexuálov dovolené v Holandsku, Belgicku, Islande, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Francúzsku, Portugalsku, Španielsku, Anglicku, Walese a Škótsku. Registrovať homosexuálne partnerstvo je možné v Severnom Írsku, Írsku, Fínsku, Nemecku, Česku, Slovinsku, Andorre, Malte, Luxembursku, Lichtenštajnsku a Švajčiarsku.V Chorvátsku je dovolené spoločné nažívanie ale nie registrovanie. V Estónsku ale aj na Slovensku sa práve diskutuje a zvažuje o zavedení aspoň regulácii homosexuálnych vzťahov.
Homosexualita a zvieratá
Na záver sme si ešte pre vás pripravili pár zaujímavosti zo sveta zvierat, ktoré by vás mohli prekvapiť.
Nie každý pozná japonských makakov. Je to snežná opica, ktorá žije v oblastiach kde je celý rok sneh. Počas zimného obdobia párenia existuje veľká konkurencia v prístupe ku samičkám. Dôvod vás možno prekvapí. Muži totižto nemusia súperiť len s ostatnými mužmi ale taktiež aj so ženami.
Paul Vasey z University of Lethbridge v kanadskej Alberte sa zaoberá štúdiom týchto makakov už 20 rokov. Hovorí, že je úplne bežné keď jedna samica stimuluje genitálie druhej samici. Samice si pri párení pozerajú do očí, čo makaky mimo sexuálnych kontextov takmer nikdy nerobia. Párenie môže trvať celý týždeň a môže sa opakovať aj stokrát. Ak sa nepária, samice zostávajú pri sebe, aby spali a chránili sa pred možnými súperkami.
Čo sa teda vlastne deje? Dajú sa tieto zvieratá skutočne nazvať homosexuálnymi?
Zvieratá sú pozorované pri párení párov rovnakého pohlavia už celé desaťročia. Na prvý pohľad sa nám môže zdať homosexuálne správanie zvierat ako veľmi zlý nápad. Darwinova teória evolúcie naznačuje, že gény sa musia preniesť na ďalšiu generáciu, inak by vymreli. Ale to sa zjavne nedeje.
Pre niektoré zvieratá nie je homosexuálne správanie príležitostnou udalosťou, ale bežnou vecou. Zoberte si makakov. Keď Vasey prvýkrát spozoroval, ako sa ženy navzájom pária, bol prekvapený z toho, ako často to robia. Ženy však hľadali čisto len sexuálne potešenie.
Pýtate sa nás
Čo je homosexualita?
Homosexualita je príťažlivosť rovnakého pohlavia alebo vykonávanie sexuálnych aktivít medzi nimi.
Kto je homosexuál?
Homosexuál je podskupina ľudí LGBTQI. Lesbičky, gayovia, bisexuáli, transsexuáli, queer a intersex. Lesbička označuje homosexuálnu ženu a gay homosexuálneho muža.
Je homosexualita choroba?
Väčšina vedcov sa dnes zhoduje, že sexuálna orientácia je s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom komplexnej interakcie environmentálnych, kognitívnych a biologických faktorov a nie chorobou.
Je homosexualita daná genetikou?
Väčšina vedcov súhlasí s tým, že je nepravdepodobné, že existuje jediný „gén pre homosexuálov“, ktorý určuje niečo také zložité ako sexuálna orientácia, a že je pravdepodobnejšie, že to bude výsledkom vzájomného pôsobenia genetických, biologických a environmentálnych/ kultúrnych faktorov.
Môže byť homosexuálny vzťah funkčný?
Ak pod pojmom funkčný chápeme medziľudské a partnerské vzťahy tak potom áno. Ak sa na to pozeráme z hľadiska reprodukčného tak potom nie je možné splodiť potomka bez pomoci náhradného rodiča alebo umelého oplodnenia.
Použité zdroje :
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4771012/
- https://www.pewresearch.org/global/2020/06/25/global-divide-on-homosexuality-persists/
- https://www.pewresearch.org/politics/2015/06/08/section-2-knowing-gays-and-lesbians-religious-conflicts-beliefs-about-homosexuality/
- https://www.sciencedirect.com/topics/medicine-and-dentistry/homosexuality
- https://blogs.scientificamerican.com/guest-blog/is-homosexuality-a-choice/
- https://en.wikipedia.org/wiki/Rainbow_flag_(LGBT)
- https://en.wikipedia.org/wiki/Gay_pride
